Niekedy už si hovorím, kedy tí moji chlapci konečne dostanú rozum. Toho kriku okolo všetkého, príde mi, že nemám nikdy pokoj a pohodu. Pritom by som si mnohokrát potrebovala zúfalo odpočinúť. Cez deň mi toho veľa nenaspia a v noci sa stále budia, buď jeden alebo druhý. Vždy vstávam totálne zbitá. Potom ma čaká maratón v kuchyni a som rada, keď mi aspoň na chvíľku pred obedom zaspia a ja mám chvíľu ticha. Vypnem všetko, čo sa dá a odpočívam.
Zmeny na obzore
Preto som sa rozhodla, že sa pozriem, aká by bola vhodná škôlka v našom okolí. Skúsila by som ich do septembra aspoň na pár hodín dať na starosť pani učiteľke. Aspoň by som si konečne stihla v pokoji upratať alebo zájsť na nákup. Navyše by si tu mohli nájsť prvých kamarátov a zvykať si na život v kolektíve. Naučili by sa riešiť rôzne situácie a prišli by konečne na to, že svet sa netočí len okolo nich. Mám z toho na druhú stranu trochu strach, pretože sú na mňa veľa fixovaní. Ešte nikdy sme neboli bez seba. Som taký ich bezpečný prístav, do ktorého môžu kedykoľvek v plávať a zakotviť.
